"tatrovky"

Je to neuveriteľné, ale s Majlom sme spáchali dlho plánovaný výlet do Tatier. Celý natešení a plní očakávania sme o 4:00 ráno vstali, zohriali čajík do termosiek, nakrájali chleby, vyzbrojili sa do hôr všetkým, čo k tomu patrí a vyrazili na neúprosnú 6 hodinovú cestu ŽSR. Ja - zvýhodnená železničiarska dcéra - zdarma, študent musel tvrdo platiť :} Celé kupé vo vlaku sme mali len pre seba, tak sme si tam spravili súkromnú žúrku, no po chvíli sme vytriezveli, pretože si k nám prisadli ďalší cestujúci, keďže v ostatných vagónoch sa nekúrilo :} Ale mali sme skvelý pocit ,,spasiteľov sveta“.

Druhé vytriezvenie prišlo, keď sme vystúpili na Štrbe, a naša do bodky naplánovaná cesta sa začala kaziť, pretože predpokladaná cesta elektrickým vláčikom sa zmenila na cestu zubačkou, ešte k tomu aj NAČIERNO. Bol to taký adrenalín..každú chvíľu sme pozerali, či niekde nevykukne neúprosné oko pána revízora..ale boli sme zachránení. Nič také sa nestalo, a keď sme vystúpili na Štrbskom plese, tak sme hneď machrovali ako sme ušetrili :} Počasie skvelé, bez jediného mráčika, radosť veľká, bez jediného zapochybovania, že sme išli.Boli sme ako japonskí turisti v Prahe, všade bolo vidno blesky a gýčové úsmevy :} Ako prvú atrakciu sme si vybrali Štrbské jazero, ktoré vyzerá nádherne v pozadí s hotelom Patria. Tretie vytriezvenie nastalo, keď sme zistili, že toto jazero je celé zamrznuté :} No spravili sme z toho aj výhodu a prešli naprieč celým jazerom, spravili nádherné fotky, aj za pomoci fotografa, ktorý sa ponúkol že nás odfotí..Bolo tam vážne kúzelne, azúrová obloha, príjemné počasie..

Naša ďalšia trasa viedla ku skokanským mostíkom rovno cez bežeckú dráhu, za čo sme si vyslúžili malé napomenutie, no lyžiari k nám boli ústretoví, tak sme si to razili po kraji cestičky :} Lyžiari tu mali skvelé podmienky – 60cm neumelého snehu. Zišli sme pod skokanské mostíky, tu sme podnikli bláznivú jazdu na gumených kolesách :} To bolo vážne super..Chvíľku sme sa slnili pod tatranským slniečkom a pomaly sme zistili, že naše potravinové zásoby sa míňajú, tak sme sa rozhodli nájsť nejakú vhodnú reštiku, ktorá by zasýtila naše hladné krky.

Postupne už sme badali aj na celých našich človekoch únavu, tak sme si povedali, že pre dnešok stačilo..veď sa sem vyberieme znova o rok, a to tu bude zasa niečo nové k videniu. Ani sme dlho nehľadali, zapadli sme do príjemnej Slovenskej reštaurácie..Tak sme sa tam napráskali, že sme vážne pochybovali, či sa vlastne nejak dopravíme domov..Ale postupne nám vytrovilo a my sme sa išli ešte pokochať nočnými horami..Cesta domov prebehla bez problémov a my sme boli spokojní, výborne unavení a obohatení o ďalšie spoločné zážitky :} Tešíme sa o rok...